Vstupná diagnostika je určená pre dospelých aj deti, ktorí už pociťujú pohybové ťažkosti, bolesť alebo obmedzenie funkcie, prípadne majú podozrenie na odchýlky v psychomotorickom vývoji. Často prichádzajú klienti na odporúčanie lekára, no keďže ide o súkromnú ambulanciu, objednať sa je možné aj bez odporúčania.
Cieľom vstupnej diagnostiky je porozumieť problému v súvislostiach a vytvoriť jasné východisko pre ďalšiu terapiu.
Úvodný rozhovor a anamnéza
Celé stretnutie začína podrobným rozhovorom. Klient, prípadne rodič dieťaťa, opisuje aktuálne ťažkosti, ich vznik, vývoj a to, ako ovplyvňujú bežné fungovanie. Tento rozhovor je dôležitý, pretože poskytuje základný kontext pre samotné vyšetrenie.
Súčasťou rozhovoru je odobratie anamnézy, ktorá zahŕňa najmä informácie o predošlých zdravotných problémoch, úrazoch, prípadnej genetickej záťaži, užívaných liekoch, alergiách či životnom štýle a pohybovej alebo pracovnej záťaži.
U detských pacientov sa rozhovor prirodzene rozširuje o údaje týkajúce sa tehotenstva a pôrodu, doterajšieho psychomotorického vývoja, spontánneho pohybu a vývinových súvislostí. Na základe týchto informácií je možné cielene prejsť k samotnému fyzioterapeutickému vyšetreniu.
Vyšetrenie pohybu a funkcie
Po úvodnom rozhovore nasleduje fyzioterapeutické vyšetrenie, ktoré prebieha postupne a systematicky. Začína sa pozorovaním držania tela, kvality pohybu, koordinácie a celkového pohybového prejavu.
V nadväznosti na pozorovanie môže vyšetrenie pokračovať palpačným vyšetrením a využitím špecifických funkčných alebo klinických testov, podľa charakteru ťažkostí.
U detí je vyšetrenie zamerané najmä na hodnotenie spontánnej motoriky, polohové testy a posúdenie psychomotorického vývoja v kontexte veku dieťaťa. Dôležitá je kvalita pohybu, nie len to, čo dieťa dokáže, ale aj ako to vykonáva.
Stanovenie východiska a plánovanie terapie
Na základe rozhovoru a vyšetrenia spolu hľadáme súvislosti medzi príznakmi, pohybovým prejavom a možnou príčinou ťažkostí. Cieľom je stanoviť východisko problému – teda mechanizmus alebo kombináciu faktorov, ktoré vedú k bolesti, obmedzeniu alebo vývinovej odchýlke.
V ďalšom kroku spoločne definujeme cieľ terapie a nastavujeme postup. Súčasťou je:
- krátkodobý plán, ktorý určuje, ako bude terapia prebiehať v najbližšom období,
- dlhodobý plán, ktorý smeruje k želanému stavu do budúcna.
Každý plán je individuálny, prispôsobený konkrétnemu človeku, dieťaťu aj jeho možnostiam.